Musicalita: Časť 1 - Čo Je To Pre Mňa? - Jadro

Pre mňa začína musicalita so zvukom nástroja. Nie so štruktúrou piesne, nie s rytmom, ale výlučne s faktom, že zvuk vychádza z nástroja. Tento jeden zvuk už rozpráva príbeh tonálnych vlastností. Ako znie? Ako sa cíti? Zvuk kongas je iný než zvuk bongos. Zvuk perkusných nástrojov je odlišný od zvuku strunných nástrojov. Nemali by sme túto kvalitu zakomponovať do nášho tanca? Bolo by to veľká škoda a zbytočne premárnený výraz ignorovať tieto nástroje v hudbe.

Na úrovni zvuku je dokonca možné naučiť musicalitu nezkušených tanečníkov alebo začiatočníkov len v niekoľkých lekciách, ak nie dokonca v jednej. Mal som možnosť priamo pozorovať, ako rýchlo sa môže pochopenie musicality uskutočniť. Mohli tancovať svojimi telami na rôzne nástroje a vyjadrovať ich kvality. Mohli vzájomne rozpoznať rozdiely medzi sebou. Pre pokročilejších tanečníkov sa pohyby stali významnejšími a muzikálnejšími, keďže zvuky poskytli kontext pre pohyby.

Neveríte mi? Správne, nevezmite si moju skúsenosť za svoju—zistite to sami! Môžete si to vyskúšať a experimentovať sami! Stiahnite si hudobnú aplikáciu, ktorá vám umožní zapnúť a vypnúť jednotlivé nástroje a vybrať ich rytmy.

Najjednoduchšia skupina, ktorú rád zostavujem, je Campana a Congas. Nastavte Campanu na jednoduchý rytmus s jedným úderom každý raz, a Congu na jednoduchý Tumba rytmus. Z môjho pohľadu táto skupina tvorí významný most v učení od podmieneného počítania (1, 2, 3,...) k hudobnému cíteniu. Zatvorte oči a počúvajte. Teraz sa snažte personifikovať, charakterizovať a humanizovať tieto zvuky pre seba. Opíšte tieto vlastnosti. Rád popisujem túto perkusnú skupinu ako "macho," "priamu a minimalistickú" a "odhodlanú a silnú." Snažte sa úprimne nechať tento pocit vzniknúť vo vás. Zamerajte sa na oblasť hrudníka. Krok za krokom, keď sa budete cítiť pripravení, začnite tancovať. Odporúča sa jednoducho robiť vaše základné Timba kroky a koordinovať ich s pocitom vyvolaným počúvaním. Pri pohľade na seba v zrkadle by vaše kroky a vaše telo ako celok mali ideálne opisovať "macho" alebo "odhodlané a silné." Pozorujte svoj trup, ako predlžujete pocit v tejto oblasti.

Teraz urobte to isté s klavírom. Počúvajte, personifikujte, opisujte pocit a tancujte naň pomaly. Rád popisujem klavír ako "jazzový," "plynúci" a "uvolnený." Áno, myseľ už dokáže rozpoznať, keď počúva, že klavír znie inak než prvá perkusná skupina. Ale až keď to pocítite vo svojom tele, uvedomíte si, ako veľmi je to odlišné.

Samozrejme, môžete túto metódu použiť aj na iné nástroje.

Ak vykonávate toto cvičenie s priateľom, môžete spolu praktizovať rozpoznávanie musicality. Postavte sa proti sebe. Jeden človek tancuje a druhý pozoruje. Tancujúci človek si vyberá skupinu nástrojov a tancuje na nich. Pozorujúci človek sa snaží rozpoznať, ktoré nástroje sú reprezentované. Ak pozorujúci človek nedokáže identifikovať nástroje v pohyboch tanečníka, znamená to, že pohyby tanečníka nie sú dostatočne jasné. Ak je to tak, nebojte sa nechať pocit silnejšie vystúpiť. Myslite na to ako na vstupovanie do role. Nebojte sa ukázať seba a nechať druhú osobu pokúsiť sa rozpoznať vaše pohyby. Je to uvoľnený priestor a ešte nie ste na sociálnom tanečnom podujatí.

Užite si praktizovanie!

V nasledujúcom príspevku sa dozviete, ako budujem musicalitu a prečo nezačínam so štruktúrou piesne a rytmom.